Vitajte v digitálnej džungli. Doslova. Mieste, kde sa každý snaží byť influencerom a kde je autenticita často len ďalším filtrom na Instagrame.
Bohužiaľ, je to tak. Generácia Z, teda tí z nás, ktorí sa narodili približne medzi rokmi 1997 a 2012, vyrástla v online svete plnom hashtagov, lajkov a algoritmov. Otázkou však je, čo sa stane, keď sa túžba po popularite stane dôležitejšou než úprimnosť k sebe samému.
Vplyv sociálnych sietí na identitu a správanie mladých ľudí je nesmierne veľký a často podceňovaný. Dokážu si vôbec uvedomiť, že virtuálny svet nie je to isté ako ten skutočný? Ako digitálne platformy ovplyvňujú autenticitu a duševné zdravie generácie Z.
Honba za slávou
Inak povedané, keď sa každý chce stať influencerom. Podľa prieskumu z roku 2023 by sa až 57 % členov gen Z rado stalo influencermi. V USA a Veľkej Británii deti častejšie snívajú o kariére youtubera než o povolaniach ako astronaut či vedec.
Tento posun môže byť pre niektorých, najmä rodičov, znepokojujúci a vyvoláva generačné napätie. Mladí ľudia považujú sociálne siete za legitímny nástroj na dosiahnutie úspechu, nie už iba za formu zábavy.
Mnohí sa chcú realizovať a tvoriť obsah, ktorý ich baví, pričom popularita je pre nich vítaným bonusom.
V dnešnom digitálnom svete platí, že čím viac pozornosti získate, tým viac príležitostí sa vám môže naskytnúť. Popularita je pre nich akousi menou - čím viac sledovateľov, tým vyššia hodnota. Je to zdravé?
Instagram / @jamescharlesAlgoritmy ako diktátori autenticity
Ak sa chcete presadiť na sociálnych sieťach, musíte sa zapáčiť algoritmu - túto realitu si gen Z veľmi dobre uvedomuje. Platformy ako Instagram, YouTube či TikTok odmeňujú tých, ktorí publikujú často a dosahujú vysoký engagement.
To môže viesť k tomu, že tvoríte obsah nie preto, že vás baví, ale preto, že funguje v očiach systému. Takto sa nevedome podriaďujete diktátu algoritmov, čím sa znižuje priestor pre prirodzenosť.
Tu ale prichádza kameň úrazu. Neustále sledovanie trendov a snaha zaujať vedie k strate vlastného hlasu. Pritom sláva sa zdá byť bližšie než kedykoľvek predtým, no jej cena môže byť vysoká. Obzvlášť v roku 2025. Vzniká tu teda paradox - byť autentický znamená byť úspešný, ale pritom sa musíte prispôsobovať tomu, čo určí algoritmus. Osobne mi to nesedí, a vám?
Online vs. offline ja
Žijeme teda dvojitý život - máme inú osobnosť online ako v skutočnom svete. Tento rozdiel sa síce s vekom zmenšuje, ale u mladších ročníkov je veľmi výrazný. Takýto rozpor môže vyvolať vnútorné napätie, ktoré negatívne ovplyvňuje duševné zdravie.
Snaha zapadnúť do digitálneho priestoru môže viesť k strate spojenia so svojím pravým ja. Preto si mnohí zakladajú súkromné účty len pre úzky okruh priateľov, kde sa môžu cítiť slobodne.
Hlavný účet slúži na budovanie imidžu, zatiaľ čo vedľajší je priestorom pre skutočné emócie a myšlienky. Tento jav jasne ukazuje, aká vzácna sa stáva skutočná autenticita v online priestore. Alebo aj nie …
Autenticita ako marketingová stratégia
Je zaujímavé, že práve autenticita je tým, čo na sociálnych sieťach zaberá najviac. Najúspešnejší influenceri sú tí, ktorí pôsobia prirodzene a dokážu zaujať tým, že sa neboja ukázať svoju zraniteľnosť.
Často však ide o veľmi dobre premyslený spôsob, ako si získať dôveru publika. Keď sa autenticita používa ako nástroj marketingu, stráca svoju pravú hodnotu a mení sa na stratégiu.
Navyše, s nástupom rôznych filtrov a estetických štandardov je čoraz ťažšie rozlíšiť, čo je skutočné a čo nie. Nerealistické štandardy krásy výrazne zvyšujú tlak na dokonalosť. Nemusíme teda zdôrazňovať to, že tieto faktory môžu negatívne ovplyvniť vnímanie vlastného tela a podporiť túžbu po estetických zákrokoch.
Aký to má dopad na duševné zdravie?
Autenticita v online priestore má priamy dopad aj na duševné zdravie. Výskumy naznačujú, že tí, ktorí sa online cítia byť sami sebou, majú lepšie psychické zdravie. Naopak, ak majú pocit, že sa musia neustále pretvarovať, zvyšuje sa riziko úzkostí a depresií.
Neustále porovnávanie sa s inými a tlak na dokonalosť sú extrémne zaťažujúce, pretože sociálne siete vytvárajú ilúziu ideálneho života, ktorý v realite takmer neexistuje. Tento jav môže spôsobiť pocit, že váš život je zrazu menej hodnotný ako životy ostatných. A to, samozrejme, nie je pravda.
Instagram / @mollymaeNikdy neprestávame "performovať"
Mnohí sú aj tak neustále v pozícii performerov - aj vo svojich bežných životoch. Aj v osobných rozhovoroch sa často zameriavate na to, ako pôsobíte navonok, nie na to, čo skutočne cítite. Každý moment môže byť obsahom pre sociálne siete, čo zásadne mení spôsob, akým vnímame svet.
Káva s kamarátkou? Content. Turistika? Content. Dovolenka s rodinou? Samozrejme, content. Tlak byť zaujímavý neustále ovplyvňuje správanie a premýšľanie. Mnohí tak môžu mať pocit, že sú stále pod dohľadom publika, čo vedie k strate prirodzenosti a spojenia so sebou samým.
Možno je práve teraz ten správny čas spomaliť a zamyslieť sa nad smerovaním, ktorým sa ako spoločnosť uberáme. Oddeliť digitálny svet od skutočnosti vie byť náročné. No netreba nezabúdať, že sociálne siete sú len jednou časťou života. Vaša hodnota nezávisí od počtu lajkov, komentárov, sledovateľov, influencerov či celebrít.
Autenticita nie je slabosť, ale sila, ktorú je potrebné vedome pestovať a pestovať viac. Takže: robím to pre seba alebo pre algoritmus? Zostať verní sebe samým je to najcennejšie, čo si v digitálnej ére môžeme zachovať. Práve v tejto úprimnosti k sebe sa skrýva skutočná sloboda.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos