Duševné zdravie je téma, ktorá sa v posledných rokoch dostáva do popredia. Napriek tomu existuje mnoho mýtov a nepravdivých predstáv, ktoré často spôsobujú nepochopenie ľudí s duševnými problémami. Pozrime sa na niektoré z najčastejších mýtov a odhaľme, čo je naozaj pravda.
Mýtus č. 1: Duševné choroby sú znakom slabosti
Duševné choroby nesúvisia s tým, či má niekto silný alebo slabý charakter. Príčiny duševných chorôb sú často komplexné a môžu na ne vplývať genetické faktory, nerovnováha chemických látok v mozgu, traumy alebo dlhodobý stres. Duševné choroby postihujú ľudí bez ohľadu na ich osobnostné vlastnosti alebo silu. Vyhľadať pomoc, keď je duševné zdravie v ohrození, je odvážne rozhodnutie, ktoré sa vypláca.
Odporúčame: Vitamíny v pohári: Pripravte si zimnú marmeládu, ktorá posilní imunitu
Mýtus č. 2: Depresia je len smútok, z ktorého sa dá „prebrať"
Depresia nie je len prechodný smútok. Je to seriózne ochorenie, ktoré ovplyvňuje nielen emócie, ale aj fyzický stav, energiu, spánok a schopnosť vykonávať bežné činnosti. Aby sa človek z depresie dostal, často je potrebné navštevovať psychoterapie a užívať lieky. Rady typu „usmej sa" alebo „choď medzi ľudí" nielenže nepomáhajú, ale môžu situáciu zhoršiť.
Mýtus č. 3: Duševné choroby postihujú len niektorých ľudí
Duševné choroby môžu postihnúť kohokoľvek, bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie či spoločenské postavenie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie má každý štvrtý človek počas života skúsenosť s nejakým druhom duševného ochorenia. Toto riziko sa preto netýka len určitých skupín ľudí. Duševné zdravie by sme si mali pestovať všetci.
Mýtus č. 4: Antidepresíva a iné lieky na psychiku sú zlé a nebezpečné
Lieky na podporu duševného zdravia, ako antidepresíva, sú bezpečné, ak sa užívajú pod dohľadom lekára. Pomáhajú obnoviť chemickú rovnováhu v mozgu a zmierňujú príznaky depresie, úzkosti a ďalších ochorení. Hoci môžu mať vedľajšie účinky, tie sú často dočasné a dá sa im predchádzať vhodnou dávkou lieku. Lieky nie sú riešením pre každého, ale mnohým ľuďom dokážu výrazne pomôcť.
Odporúčame: Journaling: Ako si viesť denník a zlepšiť si duševnú pohodu
Depositphotos
Mýtus č. 5: Ľudia s duševnými chorobami sú nebezpeční a násilní
Táto mylná predstava vedie k predsudkom a diskriminácii ľudí s duševnými problémami, čo im môže brániť vyhľadať pomoc. Väčšina ľudí s duševnými chorobami nepredstavuje hrozbu pre ostatných, v skutočnosti sú zraniteľnejší než zvyšok populácie. Často sú obeťami násilia a tento zážitok sa prejavil na ich duševnom zdraví.
Mýtus č. 6: Deti a mladí ľudia nemajú problémy s duševným zdravím
Problémy s duševným zdravím môžu postihnúť ľudí v akomkoľvek veku, vrátane detí a tínedžerov. Aj mladí ľudia sú vystavení stresu, ktorý môže vyvolať úzkosť, depresiu alebo poruchy príjmu potravy. Je dôležité tieto problémy včas diagnostikovať a dieťaťu poskytnúť podporu, aby sa mohlo zdravo vyvíjať. Ignorovanie duševných problémov u mladých ľudí môže viesť k závažným následkom v dospelosti.
Odporúčame: Strašia vás vysoké ceny masla? Tu je návod, ako si vyrobiť maslo doma
Mýtus č. 7: Psychoterapia je len pre „veľké problémy" a ľudí s vážnym ochorením
Psychoterapia môže byť prospešná pre kohokoľvek, kto chce lepšie porozumieť sebe alebo sa naučiť zvládať každodenný stres. Nemusíte mať diagnostikované duševné ochorenie, aby ste mohli navštíviť psychológa. Terapia vám pomôže s riešením životných zmien, problémov vo vzťahoch alebo vám pomôže lepšie zvládať stres. V mnohých prípadoch je terapeutická podpora užitočná aj pri prevencii vzniku duševných problémov.
Mýtus č. 8: Duševné choroby sú navždy
Mnoho ľudí sa dokáže zotaviť z duševných ochorení a viesť plnohodnotný život. Stačí iba prístup k tej správnej liečbe a podpora okolia a pacienti môžu dosiahnuť dlhodobé zlepšenie alebo dokonca úplné uzdravenie. Niektoré ochorenia môžu byť chronické, ale je možné minimalizovať ich vplyv na život.
Vytvorme si zdravšiu spoločnosť
Tieto mýty o duševnom zdraví sú často prekážkou pre ľudí, ktorí hľadajú pomoc. Je dôležité, aby sme šírili pravdivé informácie a otvorene komunikovali o duševnom zdraví. Pomôže nám to lepšie pochopiť ľudí trpiacich duševnými ochoreniami, vďaka čomu si vytvoríme zdravšiu a empatickejšiu spoločnosť.
