Nie je samota ako samota. A už vôbec nie je každé „byť sám“ automaticky niečo smutné. V živote každého z nás sa vyskytne obdobie, keď zostaneme chvíľu sami – či už dobrovoľne, alebo nie. A práve vtedy vstupujú na scénu dve veľmi podobné, no pritom zásadne odlišné sestry: samota a osamelosť. Jedna nás môže liečiť, druhá ubíjať. Ale ako ich rozoznať? A prečo je také dôležité porozumieť rozdielu medzi nimi?
Samota ako vedomé rozhodnutie – dar, nie trest
Samota je stav, keď sme fyzicky sami, no necítime sa opustene. Práve naopak – môžeme si užívať ticho, vlastné myšlienky, kreativitu či len jednoducho oddych od vonkajšieho sveta. Je to, ako keď si spravíte čaj, sadnete si na balkón a pozeráte do korún stromov. Nikto nevolá, nikto nič nechce. Len vy a váš moment.
Psychológovia hovoria, že vedomá samota je dôležitou súčasťou duševnej hygieny. Pomáha nám spracovať emócie, regenerovať nervový systém a – paradoxne – zlepšiť naše vzťahy. Človek, ktorý sa nebojí byť sám so sebou, totiž väčšinou dokáže byť aj lepším partnerom, priateľom či kolegom. Nepotrebuje byť s niekým „za každú cenu“, pretože sa so sebou cíti dobre.
Osamelosť – keď sme s niekým, a predsa sami
Osamelosť je iný príbeh. Niekedy býva tichá a nenápadne sa priplazí – človek môže mať okolo seba ľudí, no necíti sa skutočne videný či počutý. Inokedy je surová a prázdna – najmä keď vzťah, priateľstvo alebo blízkosť chýba úplne.
Osamelosť je emocionálny stav, v ktorom máme pocit odpojenia – od druhých, od seba, od sveta. Niekedy vznikne po rozchode, úmrtí blízkeho, pri zmene prostredia, ale často aj vtedy, keď zabúdame na to, čo nám robí radosť, a prestávame sa rozprávať – so sebou aj s druhými.
A čo je na tom najťažšie? Že osamelosť nevyrieši len spoločnosť iných. Lieči sa porozumením, prijatím, rozhovorom – najmä úprimným so sebou samým. Áno, niekedy aj pomocou terapeuta, čo je úplne v poriadku.
Ako nájsť balans medzi samotou a osamelosťou
Nie je cieľom byť neustále obklopený ľuďmi. A nie je cieľom ani unikať do samoty, aby sme pred svetom ušli. Ide skôr o vnútorný pocit spojenia – keď vieme, že aj keď sme sami, nie sme opustení. Keď sa vieme vrátiť k sebe, nájsť radosť v maličkostiach, v tichu, v knihe, v prechádzke. A zároveň si priznať, keď nám niekto chýba. Keď potrebujeme objatie, rozhovor, smiech niekoho blízkeho.
Žijeme v dobe, ktorá je paradoxne veľmi prepojená – a predsa veľa ľudí trpí osamelosťou. Ak ste medzi nimi, nie ste zvláštni. A ak sa práve teraz nachádzate v období, keď ste veľa sami, skúste si položiť otázku: Som osamelý alebo len sám? Tá odpoveď vám veľa napovie.
Freepik
Užite si samotu a vytvorte si k nej vzťah
Samota nie je len ticho okolo nás. Je to priestor, kde sa môžeme stretnúť sami so sebou bez rozptýlenia. A práve v týchto chvíľach dokáže rásť to, čo v hluku bežného dňa nemá šancu vyrásť. Inšpirujte sa činnosťami, ktoré môžu samotu premeniť z niečoho ťaživého na výnimočne liečivý zážitok.
1. Písanie alebo vedenie denníka
Nie je nutné písať román. Stačí si každý deň sadnúť a dať na papier to, čo sa vám preháňa hlavou. Písanie je terapeutické – pomáha ujasniť si pocity, pomenovať obavy, zachytiť malé radosti, ktoré by inak zostali nepovšimnuté. Denník sa môže stať bezpečným miestom, kam sa budete vracať – či už v radosti, alebo smútku. A možno časom zistíte, že ste si vytvorili najlepší rozhovor sami so sebou.
Písanie prehlbuje sebareflexiu, učí nás byť k sebe úprimní a posilňuje vnútorný dialóg. Je to nenápadný, ale silný spôsob, ako sa „počúvať“.
2. Prechádzky bez cieľa
V bežnom dni kráčame väčšinou niekam. Ale skúsiť sa prejsť len tak, bez mapy, bez slúchadiel a bez presného cieľa, je to celkom iný zážitok. Len vy a cesta. Vnímať šelestenie listov, zvuky mesta alebo lesa, pocit vlastných nôh na zemi. Nejde o šport ani výkon, ale o návrat k prítomnosti – k sebe. Niekedy najdôležitejšie odpovede prídu práve medzi prvou a poslednou lampou na ulici.
Takéto vedomé kráčanie uzemňuje, zmierňuje stres, pomáha cítiť sa „tu a teraz“. A často vytvára priestor pre nové myšlienky, nápady či uvedomenia.
3. Kreatívna činnosť
Samota je ako tichý ateliér. Vďaka nej sa môže prebudiť naša tvorivá stránka, ktorú inak zatláča každodenný zhon. Nemusíte byť umelec. Stačí maľovať akvarelom len pre radosť, upliesť si čiapku, zložiť pár tónov na gitare, skúsiť napiecť niečo nové alebo len kresliť farbičkami ako kedysi. Tvorba bez hodnotenia, bez tlaku – len pre potešenie – prináša radosť z bytia. A často aj hrdosť, že niečo vzniklo len z vás.
Tvorivosť je prirodzenou súčasťou človeka. Keď ju aktivujeme, rozvíjame svoje sebavyjadrenie, zvyšujeme sebadôveru a zjemňujeme vnútorný svet.
4. Spomalenie
Svet nás učí byť rýchlymi, výkonnými, efektívnymi. Ale na dušu to nefunguje. Tá rastie pomaly – a potrebuje priestor. Samota je skvelý spôsob, ako sa naučiť „nič nerobiť“ bez výčitiek. Niekedy si len ľahnúť, pozerať z okna, dýchať, piť čaj a neriešiť nič.
Aj to je dôležité. Spomalenie nie je strata času – je to návrat k prirodzenému rytmu. Znižuje sa vďaka nemu stres, zlepšuje sa spánok, podporuje sa psychická pohoda. Navyše sa často až v tichu objaví to, čo sme nepočuli vo vnútornom hluku.
5. Uvedomenie si potrieb a túžob
Čo skutočne potrebujem? Po čom túžim, ale ignorujem to? Čo mi momentálne najviac chýba – a čoho mám príliš? Takéto otázky si v bežnom dni často ani nestihneme položiť. Samota nám dáva šancu zastaviť sa a vnímať, čo sa v nás deje. Možno prídete na to, že už dlho túžite po zmene. Alebo že potrebujete viac oddychu, kontaktu s prírodou alebo menej hluku vo vzťahoch.
Toto uvedomenie je základom zdravého života. Človek, ktorý rozumie vlastným potrebám, sa o ne vie postarať – bez závislosti na tom, či to urobí niekto iný.
Dôvody, prečo sa samoty nebáť
Strach zo samoty často vzniká z toho, že sme sa v nej nikdy necítili dobre. Alebo že sme boli osamelí a zafixovalo sa nám, že byť sám = byť nešťastný. No ak samotu prestaneme vnímať ako trest, ale ako dar – začneme ju prijímať ako súčasť života, nie jeho poruchu.
Samota nás učí byť doma sami v sebe. A až keď sa tam cítime dobre, vieme do vzťahov vstupovať s pokojom, nie z túžby niečo si nahradiť. Nepotrebujeme, aby nás niekto dopĺňal. Len nás môže krásne sprevádzať.
Samota ako základ zdravých vzťahov
Možno to znie paradoxne, ale práve samota pomáha vytvárať tie najpevnejšie spojenia. Ak sa nebojíme byť sami, nevstupujeme do vzťahov zo strachu, ale z voľby. A to je obrovský rozdiel. Samostatný človek nenecháva svoju spokojnosť len na druhých.
Vie si ju vytvoriť, vie si ju pestovať. A vďaka tomu nekladie na partnera, priateľov či rodinu tlak, ktorý by mal patriť vlastnému vnútru. Zdravý vzťah začína vzťahom so sebou. A ten sa najlepšie buduje práve v tichu, v priestore, v samote.
A čo ak sa mi samota stále zdá nepríjemná?
To je v poriadku. Nie každý s ňou musí byť kamarát hneď. Samota je ako cvičenie – najprv bolí, potom posilňuje. Skúste začať po malých kúskoch: 10 minút ticha denne. Malá prechádzka bez mobilu. Víkendový podvečer len so sebou.
A ak vám pri tom bude chvíľu smutno, netrestajte sa. Aj to k nej patrí. Emócie, ktoré samota prináša, nie sú nepriatelia. Sú to správy. A keď sa naučíte im načúvať, zrazu zistíte, že byť sám je v skutočnosti stretnutie – s tým najdôležitejším človekom: sám so sebou.
Samota môže byť ako teplá deka v chladný večer – príjemná, ak si ju zvolíme. Osamelosť je naopak ako vietor pod dverami, ktorý nás roztrasie aj cez deku. Naučme sa rozpoznávať tieto pocity, pracovať s nimi a – keď treba – otvoriť okno, dvere aj srdce.
Pretože nikto nemusí byť sám v osamelosti. A každý si môže vychutnať zdravú samotu – s kávou, knihou či s vlastnou myšlienkou. A možno práve vtedy zistíme, že sme si tou najlepšou spoločnosťou.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
