Snob – výraz, ktorý uráža... ale aj fascinuje. Má zvláštny cveng. Používame ho ako označenie pre niekoho, kto sa predvádza, povyšuje alebo sa snaží vyzerať lepšie, než v skutočnosti je. A pritom... v hĺbke duše si niekedy kladieme otázku: Nie som aj ja trochu snob? Odpoveď nemusí byť jednoznačná.
Snobizmus totiž nie je len o povrchnosti. Je to spoločenský, kultúrny aj psychologický jav. Je to maska, ktorú si ľudia nasadzujú – niekedy vedome, inokedy zranene. A často v dobrej viere, že im zabezpečí rešpekt, obdiv alebo jednoducho – miesto v dave, ktorý si vážia.
Odkiaľ sa vzal snob? Mal latinské korene... alebo nie?
Pôvod slova snob je trochu zahmlený, ale existuje niekoľko teórií. Jedna z najčastejších hovorí, že ide o skratku z latinského sine nobilitate – „bez šľachtického pôvodu“. V 18. storočí si vraj anglické univerzity takto značili študentov, ktorí nepochádzali z aristokratických rodín. Časom sa z označenia stala urážka: „ten, čo sa snaží pôsobiť vznešene, aj keď nie je“.
V každom prípade sa snob dostal do širšieho povedomia v 19. storočí, najmä v Anglicku. A tam sa mu darilo. Britská spoločnosť bola priam laboratóriom snobizmu – s ostrou hierarchiou, dôrazom na správne oblečenie, výslovnosť, návyky, tituly. Stačilo povedať „pardon“ namiesto „sorry“ a hneď ste boli podozrivý z toho, že nie ste „proper“.
Čo je snobizmus?
Snobizmus je správanie alebo postoj, ktorého cieľom je prezentovať sa ako príslušník vyššej spoločenskej vrstvy alebo sa odlíšiť od „obyčajných“ ľudí – často s dôrazom na luxus, vzdelanie, umenie alebo „vyberaný vkus“.
Snob sa často neuspokojí s tým, čo má – chce, aby to videli iní. Snobizmus nie je len o prepychu, ale o demonštrácii statusu. Neraz aj na úkor autenticity či vnútornej pravdivosti.
Snobizmus má mnoho tvárí:
- Módny snobizmus: Značky, ktoré „musíte“ nosiť, ak chcete byť in – hoci vás tlačia a neladia s vašou osobnosťou.
- Vzdelanostný snobizmus: „Ak nemáš doktorát, tak o tom nemôžeš hovoriť.“
- Kultúrny snobizmus: „Ach, ty to ešte nepoznáš? To je základ.“
- Gastro snobizmus: Víno pod 50 eur je len na varenie.
- Eko-snobizmus: Nie je problém, že jazdím SUV – je to predsa hybrid.
Snobizmus sa vie zamaskovať za správne hodnoty – a preto je taký zradný. Vie sa obliecť do „udržateľnosti“, „intelektuálnosti“, „duchovna“... ale ak je v pozadí potreba dokazovať niečo iným, nie je to úprimné.
Freepik
Prečo sa zo snobizmu smejeme... a prečo mu zároveň podliehame?
Snob je ideálny terč satiry. V literatúre, v divadle, v komiksoch – snobi sa stávajú karikatúrami, ktoré všetci milujeme nenávidieť. Sú nafúkaní, neprirodzení, smiešni. A predsa – niečo na nich je. Čosi nám zrkadlia.
Za snobizmom sa často skrýva neistota. Potreba potvrdenia. Túžba po uznaní. Pocit, že musím byť viac, aby som bol dosť. Často je to aj forma kompenzácie: niečo vo svojom vnútri človek nemá spracované, a tak si to nahrádza navonok. Snobizmus tak môže byť obranný mechanizmus – elegantne ukrytý za znalosť vína, francúzske frázy alebo luxusný interiér.
Moderný snobizmus: 21. storočie a jeho nové „ikony“
Dnešný snob nemusí nosiť cylindrický klobúk ani hrať golf v klube s členstvom. Dnešný snob má Instagram.
Snobizmus sa digitalizoval – a zároveň zjemnil. Už nejde o zjavné gesto prepychu. Dnes sa nosí nenápadná výnimočnosť. Napríklad:
- Zdieľanie fotky z „tajného“ bistra v Kodani.
- Minimalistický outfit za 900 eur.
- Poznámky z literárneho festivalu v pôvodnom jazyku autora.
- Odmietanie plastu – ale len ak je to štýlové.
- Moderný snob nevykrikuje – on sugeruje. Nehovorí „pozrite sa na mňa“, ale „možno raz dospejete k tomu, čo viem ja“.
Ako rozpoznať snoba a ako snobizmu nepodľahnúť?
Snobizmus nie je len o ostatných. Je to aj o nás. Každý z nás má občas túžbu ukázať, že niečo dokázal, že niečomu rozumie, že niekam patrí. A to je v poriadku, pokiaľ je za tým úprimná motivácia – nie len snaha o výnimočnosť na úkor iných.
Ako rozpoznať snoba?
Snob sa nemusí tváriť povýšenecky – niekedy je jeho postoj len jemne nadradený. Dôležité je všímať si kontext, postoj a motiváciu.
Tu sú niektoré znaky, ktoré môžu naznačovať snobské správanie:
Zámerné používanie odborných či cudzích výrazov, aj keď nie sú potrebné – cieľom je ukázať vlastnú „sofistikovanosť“.
Ponižovanie alebo zosmiešňovanie jednoduchších preferencií – napríklad: „Ten pije ešte instantnú kávu?“ alebo: „Počúva pop? To je strata času.“
Demonštratívne vystavovanie statusových symbolov – značky, zážitky, umelecké záujmy – nie kvôli ich hodnote, ale kvôli imidžu.
Snaha obklopovať sa len ľuďmi „na úrovni“ – a vyhýbanie sa tým, ktorí nie sú „dostatočne kultivovaní“.
Potreba získať uznanie za každý kultúrny či estetický výber – napríklad očakávanie obdivu za výber reštaurácie, knihy či hudobného žánru.
Je to v podstate postoj: „Nie som len lepší – som iný ako vy. A to je dôkaz, že mám väčšiu hodnotu.“
Som tiež snob? Dôležité otázky pre sebareflexiu:
Robím to naozaj kvôli sebe?
Alebo je mojím cieľom, aby to druhí obdivovali?
(Príklad: Idem do galérie, lebo ma zaujíma umenie – alebo preto, aby som o tom mohol hovoriť na večeri?)Cítim sa pri tom slobodne?
Alebo som v strese, či „stačím“, či som dosť „trendy“?
(Príklad: Vyberám si veci, ktoré mi sedia, alebo sa trápim v oblečení, ktoré je síce módne, ale nekomfortné?)Dokážem oceniť aj jednoduché veci?
Alebo automaticky považujem „masové“ veci za podradné?
(Príklad: Viem si vychutnať domácu kuchyňu rovnako ako fine dining?)Vieme sa na sebe aj zasmiať?
Sebairónia je výborný spôsob, ako držať svoje ego v zdravom rozmedzí. Snobizmus často pramení zo zraneného ega – z potreby brániť svoju hodnotu navonok.
Snob verzus znalec: Jemný, ale zásadný rozdiel
Snob a znalec môžu na prvý pohľad vyzerať podobne – obaja poznajú kvalitné víno, umenie či dizajn. Rozdiel je v vnútornej motivácii a postoji k iným.
| Znalec | Snob |
| Vyberá si na základe skúsenosti | Vyberá si na základe statusu |
| Oceňuje hĺbku a remeslo | Oceňuje prestíž a exkluzivitu |
| Inšpiruje ostatných | Kritizuje tých, čo sú „menej znalí“ |
| Je pokorný voči rozmanitosti | Má pocit nadradenosti |
| Nemá potrebu sa predvádzať | Má potrebu neustále dokazovať |
Znalec zdieľa – snob porovnáva.
Znalec chápe – snob posudzuje.
Znalec hovorí: „Toto je skvelé, možno ťa to zaujme.“
Snob hovorí: „Toto je skvelé, a ak to nepoznáš, nie si dosť.“
Ako snobizmu nepodľahnúť?
V kultúre, kde sa status komunikuje cez značky, zážitky a sebaprezentáciu, je ľahké skĺznuť do snobizmu – často nevedomky. Tu je niekoľko odporúčaní, ako si zachovať autenticitu a vnútornú slobodu:
1. Budujte vkus zvnútra, nie zvonka
Vkus nie je to, čo vidíte v magazíne – vkus je spôsob, akým vnímame svet. Zistite, čo vás naozaj oslovuje. Nenechajte sa viesť len trendmi, ale skúmajte, čo vám naozaj rezonuje.
2. Buďte otvorení
Vyskúšajte veci, ktoré bežne odmietate. Pozrite si „komerčný“ film. Choďte na koncert, na ktorý by ste bežne nešli. Čím viac svetov poznáme, tým menej máme potrebu hodnotiť ostatné.
3. Oceňujte rôznorodosť chutí a štýlov
To, že vy milujete jazz, neznamená, že niekto, kto má rád reggaeton, je menejcenný. Každý žáner, každá forma má svoje opodstatnenie – a každý človek svoj svet.
4. Buďte zvedaví, nie súdiaci
Znalosť bez empatie vedie k elitárstvu. Kombinácia poznania a pokory však vytvára osobnosť, ktorá je prirodzene príťažlivá.
5. Pripomínajte si, že kvalita ≠ cena
Mnoho krásnych vecí v živote je zadarmo alebo veľmi jednoduchých: rozhovor, čaj, pokoj, kniha z antikvariátu. Ich hodnota nie je v cene – ale v tom, čo v nás zanechajú.
Snobizmus ako zrkadlo spoločnosti... aj nás samých
Snobizmus je ako parfum – niekedy ho cítiť z diaľky, niekedy len v slabom odtieni. A niekedy ho máme na sebe my sami, bez toho, aby sme si to uvedomovali. Nejde o to, že by sme sa zaň mali hanbiť – ide o to, že nám môže byť signálom. Signálom, že sa príliš porovnávame.
Že viac túžime po uznaní ako po pravde. Že sme sa nechali chytiť do pasce značiek, dojmologických „must have“ a spoločenskej hry na lepšieho.
A keď to spoznáme, môžeme sa nad tým pousmiať. Neodmietnuť krásne veci – ale pýtať sa, prečo po nich túžime. A či to, čo nosíme navonok, zodpovedá tomu, kým sme vnútri.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
