Nie každý, kto si z času na čas dá tofu, musí mať doma jutu namiesto uteráka. A nie každý, kto miluje zeleninu, chce raz a navždy ukončiť vzťah so steakom. A presne tu sa zrodilo niečo, čo by mohlo byť kompromisom medzi svetom rastlín a svetom pečených rebierok. Volá sa to flexitariánstvo – nie, nejde o ďalší výmysel výživových influencerov s kokosovou vodou v jednej a avokádom v druhej ruke.
Spoznajte flexitariána
Flexitarián je tak trochu vegetarián… ale nie celkom. Je to človek, ktorý väčšinou uprednostňuje rastlinnú stravu, no občas si dá mäso – vedome, bez viny a v ideálnom prípade z kvalitného zdroja.
Nie je to teda diéta v zmysle, aký si najskôr predstavíme, ale skôr životný štýl. Nie je to obmedzenie, ale rozšírenie možností, ako jesť zodpovednejšie – voči sebe, zvieratám aj planéte. Je to spôsob, ako znížiť množstvo mäsa v strave bez toho, aby sme sa ho museli úplne vzdať.
Odkiaľ sa vzalo flexitariánstvo?
Termín vznikol v 90. rokoch, ale jeho filozofia je staršia než moderné smoothie. Naši starí rodičia často jedli mäso len počas nedeľného obeda. Bežný tanier kedysi tvorili zemiaky, kapusta, fazuľa. Mäso bolo luxus, nie samozrejmosť. A dnes, v čase, keď sa na klobásku už nepozeráme len chuťovými pohárikmi, ale aj ekologickým svedomím, zažíva tento prístup obrovský návrat.
Depositphotos
Flexitariánstvo ako trend
1. Zdravie
Menej červeného mäsa znamená nižšie riziko srdcovocievnych chorôb, rakoviny hrubého čreva, obezity aj chronického zápalu. Rastlinná strava podporuje zdravú črevnú mikroflóru. A tá má prsty úplne vo všetkom – od nálady až po imunitu.
2. Ekológia
Chov dobytka produkuje viac skleníkových plynov než všetky lietadlá dokopy. Flexitariánstvo pomáha znižovať ekologickú stopu – bez extrémov, len vedomým výberom.
3. Etika
Nie každý zvládne 100 % vegetariánstvo, no čoraz viac ľudí nechce podporovať veľkochovy. Flexitarián volí menšie farmy, bio produkty a hľadá rovnováhu medzi chuťou a svedomím.
4. Kulinárska zvedavosť
Moderná rastlinná kuchyňa nie je len šalát a tofu. Je to svet cícerových guliek, karfiolového karí, orieškových omáčok a šošovicových placiek. Chuťové bunky sa rozhodne nenudia.
Výhody a nevýhody flexitariánstva
Flexitariánstvo má viac výhod, než si možno myslíte:
- Lepšie trávenie – viac vlákniny znamená spokojnejšie črevá.
- Viac energie – odľahčený jedálniček často prináša ľahší krok.
- Lepšie zdravie – nižší cholesterol, stabilnejší cukor v krvi.
- Menší ekologický vplyv – menej mäsa, menej záťaže pre planétu.
- Lepší vzťah k jedlu – menej extrémov, viac vedomých rozhodnutí.
Nevýhody flexitariánstva:
- Potreba plánovať, aby bola strava nutrične vyvážená.
- Občas komplikovanejšie stravovanie mimo domova.
- Niektorí to nepochopia: „Tak ty vlastne nie si vegetarián, ale aj si…?“
Ako vyzerá tanier flexitariána?
Nie, nie je to len šalát a nádej. Je to plný, pestrý tanier, kde dominuje rastlinná strava – zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné produkty, kvalitné tuky (áno, aj olivový olej má v tejto hre svoje miesto). A popri tom sa občas objaví kvalitné mäso – nie ako povinnosť, ale ako vedomá voľba.
Ráno to môže byť ovsená kaša s orieškami, na obed cícerové karí a večer napríklad losos na grile. Alebo aj „obyčajné“ cestoviny s paradajkovou omáčkou a parmezánom. Ide o pomer, nie o zákaz.
Začíname s flexitariánstvom
Nie je potrebné prevrátiť chladničku naruby. Stačí začať malými krokmi:
- Jeden bezmäsitý deň do týždňa – napríklad bezmäsitý piatok.
- Postupné znižovanie porcií mäsa.
- Kvalitné mäso namiesto lacných polotovarov.
- Inšpirácia v medzinárodnej kuchyni – indická, stredomorská, vietnamská...
- A najmä: počúvať svoje telo. Ono sa ozve, keď mu niečo chýba… alebo chutí.
A čo deti, rodina, realita? Život po boku flexitariána
Flexitariánstvo je vďačné práve preto, že je flexibilné (odtiaľ ten názov). Nie je náročné na dodržiavanie, nezakazuje, len usmerňuje. A ak máte doma deti, partnera, babičku, ktorá každú nedeľu pečie kura – nič sa nedeje. Flexitarián nemusí robiť revolúciu v kuchyni, stačí, ak zníži množstvo mäsa a zvýši rozmanitosť rastlinných surovín.
Mnoho rodín sa stáva „neformálne flexitariánskymi“ – bez nálepiek, bez manifestov. Jednoducho si uvedomujú, že nie je nutné mať mäso denne. A že tofu nie je urážka, ale zdroj bielkovín.
Na čo si dať pozor: Výživové špecifiká flexitariánstva
Aj keď flexitariánstvo znie ako bezstarostná prechádzka záhradou plnou šošovice, aj tu sa oplatí mať oči (a výživové tabuľky) otvorené. Keďže mäso je na tanieri menej často, môžu niektoré živiny prirodzene chýbať – najmä ak to človek s tými „rastlinnými dňami“ vezme príliš minimalisticky (čítaj: suchý rožok s paradajkou).
1. Vitamín B12
Tento vitamín sa prirodzene nachádza iba v živočíšnych produktoch. Flexitarián, ktorý konzumuje mäso len zriedkavo, by mal dopĺňať B12 cez vajíčka, mliečne výrobky alebo výživové doplnky. Je dôležitý pre nervový systém a tvorbu červených krviniek – jeho nedostatok sa hlási únavou, zábudlivosťou či mravčením v končatinách.
2. Železo
Rastlinné zdroje železa (napr. šošovica, špenát) sú fajn, ale telo ich vstrebáva menej efektívne než železo z mäsa. Pomáha kombinácia s vitamínom C – napríklad cícerový šalát s citrónom je výživnejší. Ženy, najmä počas menštruácie, by mali byť v tomto smere obzvlášť pozorné.
3. Bielkoviny
Bez mäsa na dennej báze treba bielkoviny hľadať v iných zdrojoch – strukoviny, tofu, tempeh, orechy, semienka, vajcia, syr. Ich dostatok je kľúčový nielen pre svaly, ale aj pre hormóny a imunitu.
4. Omega-3 mastné kyseliny
Ak flexitarián z jedálnička vypúšťa ryby, mal by myslieť na doplnenie omega-3 z ľanových semienok, chia, vlašských orechov alebo olejov. Tieto zdravé tuky robia všetko pre srdce aj mozog – a navyše, omega-3 kyseliny sú výživa pre bunky.
5. Zinok a vápnik
Oba minerály sú hojne zastúpené v mäse a mliečnych výrobkoch. Kto zníži ich príjem, mal by zaradiť viac strukovín, celozrnných obilnín, orechov a v prípade vápnika aj listovej zeleniny alebo obohatených rastlinných mliek.
Flexitarián nemusí byť výživový alchymista, ale vedomý výber potravín je kľúč. Rôznorodosť na tanieri vám pomôže do tela doplniť chýbajúce živiny.
Je flexitariánstvo pre mňa?
Ak milujete jedlo, ale chcete jesť zodpovednejšie, ak vám záleží na zdraví, ale nechcete sa rozlúčiť s maminým perkeltom, ak hľadáte rovnováhu, a nie dokonalosť, tak potom áno.
Flexitariánstvo nie je diéta. Je to štýl stravovania, ktorý vás nenúti byť ideálny, len uvedomelý. A to je niekedy presne to, čo naše telo aj planéta potrebujú.
Flexitariánstvo nie je kompromis
Nie je to „napoly nič“. Je to naplno všetko – chuť, rozvaha, ohľaduplnosť aj zdravie. Je to spôsob, ako jesť farebnejšie, ľahšie, a pritom sa necítiť obmedzený. A ak aj občas zhrešíte hamburgerom? V poriadku. Flexitarián sa nebičuje. Vie, že cesta k rovnováhe vedie cez pochopenie – nie cez extrém.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
