Autoimunitné ochorenia. Skupina zdravotných problémov, ktoré môžu znieť na prvé počutie trochu záhadne. V skutočnosti sú však úplne bežné. Tieto ochorenia vznikajú, keď náš imunitný systém, ktorý by mal chrániť naše telo pred škodlivými baktériami, vírusmi či inými hrozbami, začne útočiť na vlastné tkanivá a orgány.
Tento „omyl“ dokáže spôsobiť mnohé zdravotné komplikácie, ktoré môžu zasiahnuť prakticky akúkoľvek časť tela – od kože až po vnútorné orgány.
Prečo sa náš imunitný systém „pomýli“?
Imunitný systém je mimoriadne komplexný mechanizmus. Jeho úlohou je rozpoznať, čo do nášho tela patrí a čo nie, a podľa toho reagovať. Pri autoimunitných ochoreniach však tento systém zlyhá a začne si myslieť, že bunky vlastného tela sú nepriateľom. Prečo k tomu dochádza? Na túto otázku, žiaľ, zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď.
Vedci však identifikovali viacero faktorov, ktoré môžu hrať úlohu. Genetika je jedným z nich – ak niekto vo vašej rodine trpí autoimunitným ochorením, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objaví aj u vás. Ďalšími spúšťačmi môžu byť vonkajšie faktory, napr. stres, infekcie, určité chemikálie či dokonca nesprávna strava. Niekedy môže byť spúšťačom aj hormonálna nerovnováha alebo zmena v tele, napríklad počas tehotenstva.
Aké ochorenia patria medzi autoimunitné?
Medzi najznámejšie autoimunitné ochorenia patrí:
- cukrovka 1. typu,
- reumatoidná artritída,
- lupus,
- skleróza multiplex,
- psoriáza,
- Crohnova choroba.
Každé z nich sa prejavuje inak, pretože imunitný systém útočí na rôzne časti tela. Napríklad pri cukrovke 1. typu sú napadnuté bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín, čo vedie k jeho nedostatku. Pri reumatoidnej artritíde imunitný systém napáda kĺby, čo spôsobuje bolesť, opuchy a stuhnutosť.
Niektoré autoimunitné ochorenia postihujú konkrétne orgány, kým iné ovplyvňujú celé telo. Lupus je napríklad známy tým, že môže zasiahnuť pokožku, obličky, srdce či mozog. Psoriáza sa zas prejavuje na koži vo forme červených, šupinatých ložísk.
Depositphotos
Typické problémy so štítnou žľazou autoimunitného pôvodu v tehotenstve
Autoimunitné ochorenia štítnej žľazy, ako sú Hashimotova tyreoiditída (hypotyreóza) a Gravesova choroba (hypertyreóza), môžu mať významný vplyv na priebeh tehotenstva. Pri Hashimotovej tyreoiditíde imunitný systém napáda tkanivá štítnej žľazy, čo vedie k zníženej produkcii hormónov potrebných pre správny vývoj plodu, najmä jeho mozgu a nervového systému. Hypotyreóza môže spôsobiť únavu, priberanie a riziko komplikácií počas tehotenstva.
Gravesova choroba naopak vedie k nadmernej produkcii hormónov štítnej žľazy, čo môže vyvolať nervozitu, búšenie srdca či zvýšené riziko predčasného pôrodu. Tieto stavy sú obzvlášť nebezpečné, pretože hormóny štítnej žľazy zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývine plodu.
Liečba problémov so štítnou žľazou počas tehotenstva vyžaduje individuálny prístup, aby bola bezpečná pre matku aj dieťa. Zvyčajne sa používajú lieky na úpravu funkcie štítnej žľazy a pacientky sú počas tehotenstva pod dohľadom endokrinológov.
Ako sa autoimunitné ochorenia liečia?
Liečba autoimunitných ochorení je zvyčajne zameraná na zmiernenie príznakov a kontrolu aktivity imunitného systému. Úplné vyliečenie týchto ochorení zatiaľ nie je možné, ale moderná medicína dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov.
Základom liečby sú často lieky na potlačenie imunitného systému, tzv. imunosupresíva. Tie pomáhajú spomaliť alebo zastaviť útok imunitného systému na vlastné telo. Pri zápalových prejavoch sa zvyknú používať protizápalové lieky, ako sú kortikosteroidy. Niektorí pacienti tiež potrebujú cielenú liečbu, ktorá sa zameriava na špecifické mechanizmy v imunitnom systéme – napríklad biologická liečba, ktorá v posledných rokoch priniesla obrovský pokrok.
Dôležitú úlohu však zohráva aj životný štýl. Zdravá strava, pravidelný pohyb a dostatok spánku môžu výrazne pomôcť pri zvládaní príznakov. V prípade niektorých ochorení je potrebné upraviť stravovanie – napríklad pri celiakii je nevyhnutné dodržiavať bezlepkovú diétu.
Život s autoimunitným ochorením
Diagnóza autoimunitného ochorenia môže byť pre mnohých ľudí šokom. Je to však niečo, s čím sa dá žiť – najmä ak sa pacient aktívne zapája do svojej liečby a dbá na odporúčania lekárov. Niektorí ľudia nachádzajú pomoc aj v podporných skupinách, kde sa môžu deliť o svoje skúsenosti s ľuďmi, ktorí čelia podobným problémom.
Hoci autoimunitné ochorenia môžu byť komplikované a niekedy nepredvídateľné, pokroky v medicíne prinášajú pacientom stále viac možností, ako žiť plnohodnotný život.
