Vraj existujú predmety, ktoré prinášajú smolu, zlú energiu alebo dokonca rozbíjajú vzťahy. Niekto sa ich bojí ako čiernej mačky prechádzajúcej cez cestu, iný si z nich nič nerobí a pokojne si ich vystaví na poličku.
Svet je plný povier, symbolov a „zaručených“ rád o tom, čo si do domu nevpúšťať, ak si nechcete privolať mraky nad vlastnou strechou. Poďme sa pozrieť na to, ktoré veci doma radšej nemať.
Negatívna energia ukrytá v predmetoch v našej domácnosti. Bu!
Veci samy osebe nemajú schopnosť konať dobro ani zlo. Nie sú živé. To my im dávame význam – svojou vierou, strachom, emóciou, príbehmi. Mnohí ľudia potrebujú niečo, na čo zvaliť nepríjemnosti. A tak je niekedy jednoduchšie obviniť starý obraz po babke než si priznať, že nám len nefunguje život, ako by sme chceli.
Napriek tomu je zaujímavé pozrieť sa na tie najznámejšie „zakázané predmety“, ktoré sa často spomínajú v zoznamoch vecí, ktoré by v domácnosti nemali byť. Nie preto, že by ste ich museli vyhadzovať – ale preto, že každá povera niečo odráža. A niekedy medzi riadkami prezrádza viac o nás než o samotnej veci.
1. Rozbité zrkadlá
Zrkadlo, ktoré ukazuje realitu, ale zároveň vraj láme osud. Ak sa rozbije, povera hovorí, že nasleduje sedem rokov nešťastia. V skutočnosti je to len sklo – a ak je rozbité, môže vám priniesť akurát tak reálny úraz.
Ale možno aj malý záchvev nepokoja, najmä ak sa naň pozeráte a máte pocit, že v ňom niečo zostalo „zle zaseknuté“. Možno nie je nešťastné zrkadlo, ale náš zvyk dívať sa doň so strachom.
2. Sušené alebo vyschnuté kvety
Krásne, nostalgické a vraj aj energeticky mŕtve. Podľa niektorých filozofií prinášajú do domácnosti stagnáciu, zastavenie života a smútok. Pravda je taká, že vädnú aj naše spomienky – a občas si cez sušené lupienky držíme minulosť, ktorá už dávno nepatrí do prítomnosti. Alebo len máme radi vintage štýl a levanduľu.
Freepik
3. Staré hodiny, ktoré stoja
Zastavený čas v priestore, kde sa má všetko hýbať dopredu, pôsobí zvláštne. V niektorých kultúrach sa verí, že pokazené hodiny symbolizujú koniec – či už cyklu, alebo života. Racionálne však vieme, že je to len technická porucha. Ale ak pri nich zakaždým cítite zvláštny pocit, možno ich stačí buď opraviť, alebo vymeniť. Nie pre nešťastie – ale pre pokoj.
4. Umenie so smutnými alebo nahnevanými tvárami
Obraz kričiacej ženy, sochy trpiacich tiel, depresívne autoportréty. Niektorí hovoria, že takáto estetika do domova nepatrí, pretože priťahuje negatívne vibrácie. Možno nie vibrácie, ale nálady áno. To, čo máme doma, nás ovplyvňuje. Ak vás niečo ťaží alebo znervózňuje zakaždým, keď okolo toho prejdete, zrejme to nie je najlepší dekor.
5. Darčeky od ľudí, s ktorými ste sa rozišli
Nie všetko musí hneď skončiť v koši, ale niektoré veci nesú emocionálnu stopu. Niekedy už ani netušíme, prečo sa pri pohľade na konkrétny hrnček necítime dobre – ale mozog si pamätá. Nie preto, že by daný predmet bol „záporák“, ale preto, že pre nás niečo symbolizuje. A čo je nabité starým smútkom, ťažko podporí nový začiatok.
6. Predmety s nejasným alebo cudzím pôvodom
Staré amulety, anonymné sošky z trhu, talizmany z druhej ruky. Ľudia sa boja, že nevedia, akú „energiu“ nesú. Reálne je pravdepodobnejšie, že nenesú žiadnu – ale naše fantázie vedia pracovať na plné obrátky. Ak niečomu nerozumiete a zároveň vás to znepokojuje, netreba to uchovávať len zo zvedavosti. Nejde o prekliatie, ale o vlastný nepokoj.
7. Zlomené a nefunkčné veci
Nefungujúca lampa, chýbajúca rukoväť na zásuvke, stolička, ktorá sa rozpadáva. Nie, nejde o „zlú energiu“ ako z hororu – ale o signál nášmu mozgu, že niečo nefunguje. Čím viac je takýchto „nedoriešených“ vecí v domácnosti, tým viac sa podvedome cítime zahltení a neproduktívni. Niekedy netreba čistiť energiu, ale opraviť stoličku.
8. Zvieracie lebky a trofeje
Poľovnícke trofeje, lebky, rohy – pre niekoho symboly sily, pre iného rušivé artefakty smrti. Opäť, nejde o to, že by tie veci samy osebe niečo šírili. Ale ak máte pocit, že sa na vás pozerajú, možno nie sú práve tou najvhodnejšou ozdobou nad posteľ.
9. Predmety spojené s chorobami alebo smrťou
Posteľ po niekom, kto bol dlhodobo chorý. Prsteň po zosnulom, ktorého ste nikdy nepoznali. Odevy z pozostalosti, ktoré vám nesedia ani fyzicky, ani psychicky. Veci môžu byť dedičstvo alebo záťaž. Nie je to povera, ale zdravá miera vnímavosti, ak niečo necítime ako „svoje“. Nie všetko, čo je zadarmo, sa musí automaticky stať súčasťou nášho života.
10. Všetko, čo vo vás vzbudzuje trvalý nepríjemný pocit
A to je možno to najdôležitejšie. Niektoré predmety by nemali byť u vás doma nie preto, že sú „nešťastné“, ale preto, že vás jednoducho ťažia. Môže to byť obraz, kniha, oblečenie, detská hračka alebo lampa z výpredaja.
Ak cítite, že vám niečo dlhodobo „nesedí“, prestaňte to ignorovať. Nie preto, že to má zlú energiu – ale preto, že vaše podvedomie už dávno signalizuje, že si zaslúžite priestor, kde sa cítite dobre.
Ďalšie poverové zákazy
A potom sú tu ešte tie drobnosti, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu a občas sa vynoria v diskusiách či článkoch ako rýchla diagnóza domácej smoly.
Vraj by ste doma nemali mať otvorený dáždnik – lebo si tým nosíte problémy do domu či by to mohlo byť neúctivé voči duchovným strážcom domu (opatrenia z Egypta). Zelená farba na stenách vraj kedysi zabíjala pre obsah toxických látok alebo priťahuje hádky, hoci iné zdroje tvrdia, že upokojuje.
Kaktusy symbolizujú „pichľavé vzťahy“ a hojdacie kreslá, ak zostanú prázdne a rozhýbané, sú už priamo filmovou predohrou k duchárskym historkám. A čo neustlaná posteľ? Tá vraj otvára dvere zlým náladám alebo prebdeným nociam. Alebo len ráno nemáme čas. Ešte sa spomína starý kalendár – vraj nám bráni v prosperite a skracuje nám život. No možno ste ho len zabudli vymeniť.
Pravda je, že ak máme pocit, že nás obklopuje chaos, býva to skôr z nedostatku rovnováhy než z toho, akú máme farbu obliečok. A ak sa niekto v domácnosti necíti dobre, odpoveď zvyčajne nie je ukrytá v izbovom kaktuse, ale niekde medzi kuchyňou a komunikáciou.
Veci za nič nemôžu. Ale vy máte právo si vybrať
Poverám môžeme veriť, alebo nie. Ale čo je naozaj dôležité, je náš vlastný pocit z priestoru, kde žijeme. Domov má byť miestom pokoja, nie múzeom pre predmety, ktoré v nás vyvolávajú zvláštne vibrácie, aj keď nevieme prečo. Možno nejde o to, že máme doma niečo „zlé“.
Ak si chceme zabezpečiť šťastie, stačí menej analyzovať, čo máme na poličke – a viac sa usmievať na ľudí, s ktorými sme pri stole. Lebo šťastie neprináša zrkadlo. Ale to, čo v ňom vidíme.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
