Plánujete vytúženú dovolenku, no vaše črevá majú iné plány? Cestovateľská hnačka dokáže premeniť slnečný raj na peklo s výhľadom na toaletu. Patrí medzi najčastejšie zdravotné problémy, ktoré postihujú turistov v zahraničí, a hoci sa môže zdať ako banálny problém, dokáže výrazne ovplyvniť váš komfort, náladu aj zdravotný stav.
Nejde len o chvíľkovú nevoľnosť z exotického jedla – niekedy postačí kocka ľadu v drinku, zle umytý tanier či ovocie opláchnuté kohútikovou vodou. Práve preto je dobré vedieť, ako sa nákaze vyhnúť, ako rozpoznať prvé príznaky a čo si zabaliť so sebou, aby ste boli na všetko pripravení. Tento článok vám prezradí všetko dôležité!
Čo je cestovateľská hnačka?
Cestovateľská hnačka je jedným z najčastejších zdravotných problémov, s ktorými sa ľudia stretávajú počas dovoleniek či služobných ciest do zahraničia. Nejde pritom len o banálnu nevoľnosť – pri nesprávnom zaobchádzaní môže výrazne ovplyvniť priebeh dovolenky, spôsobiť dehydratáciu a v niektorých prípadoch si dokonca vyžiada lekársky zásah.
Z medicínskeho hľadiska ide o akútnu črevnú infekciu spôsobenú kontamináciou potravín alebo vody. Najčastejšie ju vyvolávajú baktérie (napr. Escherichia coli, Shigella, Salmonella alebo Campylobacter), no výnimočne môžu byť pôvodcom aj vírusy (norovírusy, rotavírusy) alebo parazity (Giardia lamblia).
Obávaným javom najmä v Egypte je tzv. faraónova pomsta – náhla, intenzívna črevná infekcia, ktorú často vyvolávajú neznáme baktérie v miestnej vode alebo surovej strave, na ktoré organizmus Európanov nie je zvyknutý.
Charakteristické príznaky cestovateľskej hnačky
Cestovateľská hnačka zvyčajne prepukne náhle, počas prvých dní pobytu v zahraničí. Charakteristické je časté a riedke vyprázdňovanie, no často sa pridružujú aj ďalšie sprievodné ťažkosti, ktoré môžu cestovateľovi výrazne znepríjemniť deň. Hnačka trvá obyčajne 3 až 5 dní, no niekedy sa bez správneho postupu môže natiahnuť aj na dlhšie. Najčastejšie príznaky zahŕňajú:
časté, riedke alebo vodnaté stolice,
bolesti brucha alebo kŕče,
nevoľnosť, pocit na vracanie,
zvýšená teplota alebo mierna horúčka,
strata chuti do jedla,
v niektorých prípadoch aj zimnica, potenie či mierne dehydratácia.
Dovolenkové destinácie s najvyšším rizikom cestovateľskej hnačky
Nie všetky dovolenkové destinácie predstavujú rovnaké riziko, pokiaľ ide o cestovateľskú hnačku. Najčastejšie sa tento problém vyskytuje v krajinách s nižším hygienickým štandardom, odlišnými baktériami v strave a vode či horúcim podnebím, ktoré podporuje rýchlejšie kazenie potravín. Riziko sa zvyšuje aj vtedy, ak turisti konzumujú pouličné jedlá bez kontroly ich prípravy alebo pijú vodu z neoverených zdrojov.
Medzi rizikové krajiny patrí India, Egypt, Thajsko, Mexiko, Tunisko, Maroko, Turecko, Vietnam, Indonézia či Brazília. Ochorenie však môže postihnúť aj cestujúcich v niektorých južných častiach Európy, ak zanedbajú základné hygienické pravidlá. Vždy platí – čím exotickejšia krajina a iný spôsob prípravy jedál, tým opatrnejší by mal turista byť.
Depositphotos
Ako sa môžem na dovolenke nakaziť?
Na dovolenke sa môžete nakaziť cestovateľskou hnačkou aj vtedy, keď si dávate pozor – problémom býva kontaminovaná voda, surové potraviny či nedostatočná hygiena pri manipulácii s jedlom. Nebezpečenstvo číha nielen na zjavne rizikových miestach, ale aj v detailoch, ktoré si mnohí turisti ani neuvedomia. Najčastejšie spôsoby nákazy zahŕňajú:
pitie vody z kohútika alebo ľadu vyrobeného z nebalenej vody (napr. v drinkoch alebo pri hotelových raňajkách),
konzumácia ovocia a zeleniny, ktoré boli umyté v kontaminovanej vode,
prehltnutie vody počas sprchovania alebo čistenia zubov v kúpeľni,
jedenie surových alebo nedostatočne tepelne upravených jedál (napr. mäso, ryby, morské plody, vajcia),
kúpa jedla z pouličných stánkov bez hygienických podmienok,
používanie neumytého riadu, príboru alebo pohárov,
konzumácia mliečnych výrobkov, ktoré neboli skladované v chlade,
dotýkanie sa úst neumytými rukami po použití verejných toaliet alebo manipulácii s peniazmi,
kúpanie v stojatých alebo znečistených vodách, kde hrozí prehltnutie infikovanej vody.
Prevencia cestovateľskej hnačky je základ!
Nikto si neželá pokaziť si dovolenku tráviacimi ťažkosťami. Práve preto je dôležité myslieť na prevenciu skôr, než sa objavia prvé príznaky. Jednoduché opatrenia dokážu výrazne znížiť riziko nákazy a zabezpečiť pokojný a príjemný priebeh dovolenky.
Piť iba balenú alebo prevarenú vodu
V krajinách s nižším hygienickým štandardom sa neodporúča piť vodu z kohútika. Bezpečnou voľbou je balená voda – vždy je však vhodné skontrolovať, či má originálne uzáver a nebola predtým otvorená. V prípade potreby je možné vodu aj prevariť, ideálne aspoň po dobu 10 minút.
Vyhýbať sa ľadu v nápojoch
Ľad používaný v nápojoch môže byť vyrobený z nebalenej alebo kontaminovanej vody. Aj keď nápoj vyzerá lákavo, ľad môže skryto prenášať baktérie spôsobujúce tráviace problémy. V rizikových krajinách je preto bezpečnejšie objednávať si nápoje bez ľadu.
Opatrnosť pri ovocí a zelenine
Ovocie a zelenina, ktoré sa nedajú ošúpať, môžu byť rizikové, ak boli umývané v lokálnej vode. Odporúča sa konzumovať len tie druhy, ktoré je možné ošúpať (napr. banány, pomaranče) alebo ktoré si môže človek umyť v bezpečnej vode sám. V reštauráciách je vhodné vyhnúť sa šalátom zo surovej zeleniny.
Umývanie rúk a dezinfekcia
Ruky je potrebné umývať častejšie než doma, najmä pred jedlom a po použití toalety. Ak nie je k dispozícii čistá voda a mydlo, je vhodné nosiť so sebou dezinfekčný gél. Dobrá hygiena rúk je jednou z najúčinnejších foriem prevencie.
Dôkladný výber stravovania
Stravovanie v pouličných stánkoch bez hygienických štandardov môže predstavovať riziko. Lepšou voľbou sú reštaurácie s vysokou návštevnosťou, kde sa jedlo pripravuje čerstvo a pravidelne. Je vhodné vyhýbať sa surovým mäsám, nedostatočne tepelne upraveným potravinám a majonézovým jedlám.
Podpora črevnej mikroflóry pred cestou
Niekoľko dní pred odchodom sa odporúča začať s užívaním probiotík, ktoré môžu pomôcť pripraviť tráviaci trakt na zmenené podmienky. Probiotiká možno užívať aj počas celej dovolenky ako prevenciu proti črevným ťažkostiam. Telo tak lepšie zvláda prípadné narušenie rovnováhy mikroorganizmov v tráviacom trakte.
Čo robiť, keď už hnačka na dovolenke prepukne?
Ak napriek všetkým preventívnym opatreniam cestovateľská hnačka predsa len prepukne, dôležité je zachovať pokoj a začať konať čo najskôr. Väčšina prípadov je mierna a ustúpi do niekoľkých dní, no počas tohto obdobia je nevyhnutné zamerať sa na dostatočnú hydratáciu, šetrenie tráviaceho traktu a doplnenie prospešných látok. Vhodné je mať po ruke základné lieky a prípravky z lekárničky, ktoré urýchlia zotavenie a zmiernia nepríjemné príznaky.
Odporúčané kroky:
piť dostatok tekutín – ideálne čistá voda, nesladený čaj alebo rehydratačný roztok,
vyhýbať sa alkoholu, mlieku, káve a sladeným nápojom,
zaradiť ľahko stráviteľnú stravu – napr. sucháre, ryžu, banány, biely toast,
užiť vhodné lieky – čierne uhlie, diosmektit (napr. Smecta), probiotiká, prípadne loperamid (len pri nevyhnutnosti),
sledovať príznaky – ak sa pridruží vysoká horúčka, krv v stolici alebo hnačka trvá viac než 3 dni, vyhľadať lekára,
oddychovať a minimalizovať fyzickú záťaž.
Cestovateľská lekárnička: Čo zbaliť so sebou?
Ak sa chystáte do exotickej alebo hygienicky rizikovej destinácie, nemala by vo vašej lekárničke chýbať základná výbava na zvládnutie tráviacich ťažkostí. Cestovateľská hnačka totiž patrí medzi najčastejšie problémy, ktoré postihujú dovolenkárov – a pripravenosť môže rozhodnúť o tom, či si pobyt užijete, alebo preležíte v izbe. Do lekárničky si zbaľte:
probiotiká (užívať preventívne aj počas cesty),
lieky na hnačku – napr. diosmektit (Smecta) alebo loperamid (Imodium),
rehydratačný roztok – ideálne vo forme sáčkov na rozmiešanie vo vode,
dezinfekčný gél na ruky – pre situácie bez prístupu k vode a mydlu,
čierne uhlie – pri pocite ťažoby alebo ako podporná liečba,
antiseptické obrúsky – na čistenie rúk pred jedlom.
Deti a cestovateľská hnačka
Cestovateľská hnačka môže byť pre deti ešte nebezpečnejšia než pre dospelých, najmä kvôli rýchlejšiemu riziku dehydratácie. Detský organizmus totiž stráca tekutiny rýchlejšie a má menšie zásoby, preto je kľúčové zasiahnuť hneď pri prvých príznakoch. Príčinou býva najčastejšie kontaminovaná voda, neumyté ovocie alebo špinavé ruky, ktoré si dieťa automaticky vkladá do úst. Medzi hlavné príznaky patrí riedka stolica, bolesti bruška, nevoľnosť, únava a niekedy aj zvýšená teplota.
Prevencia u detí spočíva najmä v dôkladnej hygiene – častom umývaní rúk, používaní dezinfekčných gélov, vyhýbaní sa ľadu a konzumácii iba balenej vody. V detskej lekárničke by nemali chýbať rehydratačné roztoky, detské probiotiká, lieky proti hnačke vhodné pre daný vek a prípadne aj detský teplomer.
V prípade, že hnačka u dieťaťa trvá viac ako 24 hodín, alebo sa objaví krv v stolici, horúčka či výrazná slabosť, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. V zahraničí odporúčame mať po ruke kontakt na najbližšieho pediatra alebo zdravotné zariadenie.
Radšej pripravený ako prekvapený
Aj keď cestovateľská hnačka patrí medzi časté dovolenkové nepríjemnosti, pri dobrej príprave ju možno zvládnuť rýchlo a bez paniky. Stačí dodržiavať základné hygienické opatrenia, vedieť, čomu sa v strave vyhnúť, a mať po ruke vhodné lieky a rehydratačné roztoky. Cestovanie má byť o zážitkoch, nie o zdravotných komplikáciách – preto platí, že prevencia je tá najlepšia ochrana, a pripravenosť vám dovolí užiť si dovolenku naplno a bez zbytočných starostí.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
